Autor(i):
P. Šlapanský
Názov:
Vytvorenie bloku LCZA v e – learningovom systéme MOODLE
Creation of the LCZA module in the e-learning system MOODLE
Škola:
KIRP FCHPT STU
Rok:
2006
Jazyk:
slovenčina
Anotácia:
S Internetom, sieťou sietí, dnes prichádza do kontaktu pravdepodobne každý. Menej ľudí už vie niečo podrobnejšie, tak z hľadiska hardware, ako aj software. Žiadaný obsahu je obvykle pre užívateľov distribuovaný prostredníctvom bezstavového protokolu http (Hypertext Transfer Protocol) a súpravou protokolov TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol), ktorého najpoužívanejšia v čase písania tejto práce je verzia 1.1. World Wide Web (WWW alebo jednoducho Web) je služba, globálny informačný priestor, ktorý obsahuje dokumenty na všetkých internetových serveroch používajúcich protokol http. URL (Uniform Resource Locator, prakticky adresa tvorená slovami, číslami a interpunkčnými znamienkami) teda nemusí obsahovať „www“, aby bola jeho súčasťou. Ďalším, pre túto prácu dôležitým prvkom, je skutočnosť, že sa používa model klient-server (klient odošle požiadavku, server ju spracuje a odošle naspäť spracovaný obsah). Klient je napríklad webový prehliadač, ktorý obvykle spracováva údaje a súbory odosielané serverom, ktoré môžu byť rôzneho typu, samotný prehliadač obvykle spracováva len súbory: ·HTML (HyperText Markup Language), XHTML (Extensible HyperText Markup Language), XML (Extensible Markup Language), SVG (Scalable Vector Graphics) - statické dokumenty, okrem SVG, ktorý môže byť animovaný použitím JavaScriptu, resp. ECMAScriptu ·jpeg (Joint Photographic Experts Group), png (Portable Network Graphics), gif (Graphics Interchange Format) - grafické formáty, t. j. bežné obrázky a animácie ·CSS (Cascading Style Sheets), JavaScript (referenčná norma je nazývaná ECMAScript, implementácia v prehliadačoch sa obvykle nazýva JavaScript), XSL/XSLT (Extensible Stylesheet Language / Extensible Stylesheet Language Transformations), ... Všetky spomenuté textové dokumenty prehliadač interpretuje, v čom sú výhody (napr. jednoduchosť úprav) aj nevýhody (sú pomalšie ako binárne formáty). Hoci spomínané dokumenty sú klientom prijímané ako statické dokumenty (t. j. obvykle bez možnosti priamej úpravy v prehliadači), veľmi často, najmä v prípade rozsiahlejších projektov, sú generované dynamicky na strane servera podľa prijatých požiadaviek klienta. Na jednej strane to uľahčuje administráciu väčších projektov a umožňuje užívateľom lepšie interagovať s obsahom, na strane druhej to znamená väčšiu záťaž pre servery a z toho vyplývajúce náklady v prípade ich nedostatočného výkonu a jeho zvýšovania. Napriek tomu je veľmi časté, že viacero webových stránok na viacerých webových adresách je obsluhovaných jedným, resp. dvoma servermi. Je to možné vďaka vysokému výkonu dnešných serverov. Tento fakt umožňuje aj pomerne lacné umiestnenie a obsluhovanie webového obsahu. Ako je tento obsah generovaný dynamicky? Vo väčšine prípadov je viacero možných riešení, z nich najčastejšie je použitie SSI (Server Side Includes) a predovšetkým skriptov. Menej časté je použitie špeciálnych, pre tento účel naprogramovaných a skompilovaných programov. Rozdiel medzi skriptom a programom je v zásade v tom, že skripty sa neprevádzajú do natívneho binárneho kódu len raz, ale sú to, na rozdiel od programov, textové súbory „za letu“ interpretované programom nazývaným interpreter. Z tohto faktu vyplýva, že skripty sú o niečo pomalšie ako programy, ale pre jednoduchosť sú nesmierne populárne a využívané. Skripty sú najčastejšie používané z niekoľkých dôvodov. Je možné pri nich používať rôzne skriptovacie jazyky, je to veľmi flexibilné, ľahko a rýchlo upraviteľné riešenie, naviac často dostatočne výkonné. Pokiaľ treba výkon naviac, obvykle sa používajú CGI (Common Gateway Interface) skripty, kde sú načastejšie používané jazyky Perl a Python, výnimočne C/C++ (to sú však programovacie jazyky, nie skriptovacie, aj keď aj tieto sa dajú interpretovať). Pre bežné skripty sa obvykle používajú jazyky ako PHP (najbežnejší), v menšej miere Perl, Python, Ruby, ASP a iné. V súčasnosti sú zdrojom údajov pre dynamické generovanie obsahu buď obyčajné textové súbory, XML dokumenty alebo databázy.
Školiteľ:
Ing. Tomáš Hirmajer, PhD.
Konzultant:
prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc.

Kategória publikácie:
ZZZ – Interné publikácie fakulty - nie sú ďalej spracovávané (Diplom. práce, Bakalár. projekty, ŠVOČ ...)
Oddelenie:
OIaRP
Vložil/Upravil:
Ing. Ľuboš Čirka, PhD.
Posledná úprava:
13.12.2006 13:02:56

Plný text:
279.pdf (1.06 MB)

BibTeX:
@mastersthesis{uiam279,
author={P. {\v{S}}lapansk\'y},
title={Vytvorenie bloku LCZA v e – learningovom syst\'eme MOODLE},
school={KIRP FCHPT STU},
year={2006},
annote={S Internetom, sie\v{t}ou siet\'i, dnes prich\'adza do kontaktu pravdepodobne ka\v{z}d\'y. Menej \v{l}ud\'i u\v{z} vie nie\v{c}o podrobnej\v{s}ie, tak z h\v{l}adiska hardware, ako aj software. {\v{Z}}iadan\'y obsahu je obvykle pre u\v{z}\'ivate\v{l}ov distribuovan\'y prostredn\'ictvom bezstavov\'eho protokolu http (Hypertext Transfer Protocol) a s\'upravou protokolov TCP/IP (Transmission Control Protocol / Internet Protocol), ktor\'eho najpou\v{z}\'ivanej\v{s}ia v \v{c}ase p\'isania tejto pr\'ace je verzia 1.1. World Wide Web (WWW alebo jednoducho Web) je slu\v{z}ba, glob\'alny informa\v{c}n\'y priestor, ktor\'y obsahuje dokumenty na v\v{s}etk\'ych internetov\'ych serveroch pou\v{z}\'ivaj\'ucich protokol http. URL (Uniform Resource Locator, prakticky adresa tvoren\'a slovami, \v{c}\'islami a interpunk\v{c}n\'ymi znamienkami) teda nemus\'i obsahova\v{t} „www“, aby bola jeho s\'u\v{c}as\v{t}ou. {\v{D}}al\v{s}\'im, pre t\'uto pr\'acu d\^ole\v{z}it\'ym prvkom, je skuto\v{c}nos\v{t}, \v{z}e sa pou\v{z}\'iva model klient-server (klient odo\v{s}le po\v{z}iadavku, server ju spracuje a odo\v{s}le nasp\"a\v{t} spracovan\'y obsah). Klient je napr\'iklad webov\'y prehliada\v{c}, ktor\'y obvykle spracov\'ava \'udaje a s\'ubory odosielan\'e serverom, ktor\'e m\^o\v{z}u by\v{t} r\^ozneho typu, samotn\'y prehliada\v{c} obvykle spracov\'ava len s\'ubory: ·HTML (HyperText Markup Language), XHTML (Extensible HyperText Markup Language), XML (Extensible Markup Language), SVG (Scalable Vector Graphics) - statick\'e dokumenty, okrem SVG, ktor\'y m\^o\v{z}e by\v{t} animovan\'y pou\v{z}it\'im JavaScriptu, resp. ECMAScriptu ·jpeg (Joint Photographic Experts Group), png (Portable Network Graphics), gif (Graphics Interchange Format) - grafick\'e form\'aty, t. j. be\v{z}n\'e obr\'azky a anim\'acie ·CSS (Cascading Style Sheets), JavaScript (referen\v{c}n\'a norma je naz\'yvan\'a ECMAScript, implement\'acia v prehliada\v{c}och sa obvykle naz\'yva JavaScript), XSL/XSLT (Extensible Stylesheet Language / Extensible Stylesheet Language Transformations), ... V\v{s}etky spomenut\'e textov\'e dokumenty prehliada\v{c} interpretuje, v \v{c}om s\'u v\'yhody (napr. jednoduchos\v{t} \'uprav) aj nev\'yhody (s\'u pomal\v{s}ie ako bin\'arne form\'aty). Hoci spom\'inan\'e dokumenty s\'u klientom prij\'iman\'e ako statick\'e dokumenty (t. j. obvykle bez mo\v{z}nosti priamej \'upravy v prehliada\v{c}i), ve\v{l}mi \v{c}asto, najm\"a v pr\'ipade rozsiahlej\v{s}\'ich projektov, s\'u generovan\'e dynamicky na strane servera pod\v{l}a prijat\'ych po\v{z}iadaviek klienta. Na jednej strane to u\v{l}ah\v{c}uje administr\'aciu v\"a\v{c}\v{s}\'ich projektov a umo\v{z}\v{n}uje u\v{z}\'ivate\v{l}om lep\v{s}ie interagova\v{t} s obsahom, na strane druhej to znamen\'a v\"a\v{c}\v{s}iu z\'a\v{t}a\v{z} pre servery a z toho vypl\'yvaj\'uce n\'aklady v pr\'ipade ich nedostato\v{c}n\'eho v\'ykonu a jeho zv\'y\v{s}ovania. Napriek tomu je ve\v{l}mi \v{c}ast\'e, \v{z}e viacero webov\'ych str\'anok na viacer\'ych webov\'ych adres\'ach je obsluhovan\'ych jedn\'ym, resp. dvoma servermi. Je to mo\v{z}n\'e v\v{d}aka vysok\'emu v\'ykonu dne\v{s}n\'ych serverov. Tento fakt umo\v{z}\v{n}uje aj pomerne lacn\'e umiestnenie a obsluhovanie webov\'eho obsahu. Ako je tento obsah generovan\'y dynamicky? Vo v\"a\v{c}\v{s}ine pr\'ipadov je viacero mo\v{z}n\'ych rie\v{s}en\'i, z nich naj\v{c}astej\v{s}ie je pou\v{z}itie SSI (Server Side Includes) a predov\v{s}etk\'ym skriptov. Menej \v{c}ast\'e je pou\v{z}itie \v{s}peci\'alnych, pre tento \'u\v{c}el naprogramovan\'ych a skompilovan\'ych programov. Rozdiel medzi skriptom a programom je v z\'asade v tom, \v{z}e skripty sa neprev\'adzaj\'u do nat\'ivneho bin\'arneho k\'odu len raz, ale s\'u to, na rozdiel od programov, textov\'e s\'ubory „za letu“ interpretovan\'e programom naz\'yvan\'ym interpreter. Z tohto faktu vypl\'yva, \v{z}e skripty s\'u o nie\v{c}o pomal\v{s}ie ako programy, ale pre jednoduchos\v{t} s\'u nesmierne popul\'arne a vyu\v{z}\'ivan\'e. Skripty s\'u naj\v{c}astej\v{s}ie pou\v{z}\'ivan\'e z nieko\v{l}k\'ych d\^ovodov. Je mo\v{z}n\'e pri nich pou\v{z}\'iva\v{t} r\^ozne skriptovacie jazyky, je to ve\v{l}mi flexibiln\'e, \v{l}ahko a r\'ychlo upravite\v{l}n\'e rie\v{s}enie, naviac \v{c}asto dostato\v{c}ne v\'ykonn\'e. Pokia\v{l} treba v\'ykon naviac, obvykle sa pou\v{z}\'ivaj\'u CGI (Common Gateway Interface) skripty, kde s\'u na\v{c}astej\v{s}ie pou\v{z}\'ivan\'e jazyky Perl a Python, v\'ynimo\v{c}ne C/C++ (to s\'u v\v{s}ak programovacie jazyky, nie skriptovacie, aj ke\v{d} aj tieto sa daj\'u interpretova\v{t}). Pre be\v{z}n\'e skripty sa obvykle pou\v{z}\'ivaj\'u jazyky ako PHP (najbe\v{z}nej\v{s}\'i), v men\v{s}ej miere Perl, Python, Ruby, ASP a in\'e. V s\'u\v{c}asnosti s\'u zdrojom \'udajov pre dynamick\'e generovanie obsahu bu\v{d} oby\v{c}ajn\'e textov\'e s\'ubory, XML dokumenty alebo datab\'azy.},
supervisor={Ing. Tom\'a\v{s} Hirmajer, PhD.},
consultant={prof. Ing. Miroslav Fikar, DrSc.},
url={https://www.uiam.sk/assets/publication_info.php?id_pub=279}
}